Pôsobíte navonok ako sebavedomý odborník, zbierate nadpriemerné výsledky a kariérne stúpate, no vnútri vás hlodá pochybnosť? Máte pocit, že je to len otázka šťastia a skôr či neskôr niekto odhalí, že „na to vlastne nemáte“? Vitajte v klube. Tzv. imposter syndróm nie je zlyhanie, ale tichý spoločník mnohých veľmi úspešných a výkonných ľudí.
Prečo je to dôležité? Tento syndróm zásadne neovplyvňuje len váš pracovný výkon. Ak ho ignorujete, môže vás doviesť priamo k vyhoreniu. Ak ste navyše v Česku vystavení neustálemu tlaku na výkon, ktorý často pozorujem, je najvyšší čas zistiť, ako tento pocit funguje a ako ho ovládať.
Prečo sa „podvodníkom“ cítia len tí najlepší?
Imposter syndróm je psychologický vzorec, pri ktorom jedinec pochybuje o tom, či si svoje úspechy skutočne zaslúži. Je to paradox. Napriek objektívnym výsledkom má pocit, že jeho povýšenie alebo projekt boli len náhoda.
V praxi si často všímam, že postihuje práve najkompetentnejších. Vysoko postavených manažérov, lídrov alebo špecialistov v rýchlo sa meniacich odboroch. Prečo? Pretože majú vysoké nároky na seba a na rozdiel od iných si uvedomujú komplexnosť svojej práce – vidia všetky tie medzery, ktoré ostatní nepoznajú.
Kto je v Česku najviac ohrozený?
Syndróm sa dá často prirovnať k vysokotlakovému kávovaru: čím väčší je tlak na perfekcionizmus a výsledok, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa objaví.
- Perfekcionisti: Ich vnútorná latka je tak vysoko, že neexistuje možnosť ju preskočiť, a tak namiesto radosti z úspechu prichádza obava zo zlyhania.
- Ženy v menšinových odboroch: Tlak na dokonalosť a nutnosť vyvracať stereotypy zvyšujú riziko pochybností.
- Novo povýšení lídri: Náhle zmena roly s novou zodpovednosťou často vyvoláva pocit, že „na to nemajú“ – aj keď ich tam vybrali.
Deník úspechov na liečbu pochybností
Ako sa dá proti tomuto tichému nepriateľovi bojovať? Základom je zmeniť vnútorný dialóg. Zakaždým, keď automaticky pripíšete úspech šťastiu, musíte tento záver vedome konfrontovať s faktami. Pretože šťastie nikdy nepracuje nepretržite 5 rokov.
V mojej praxi sa mi osvedčil jeden praktický, ale nečakaný nástroj: viesť si denník úspechov. Je to ako finančný prehľad, ale pre vaše sebavedomie. Do neho nezapisujete pocity, ale konkrétne dáta.
Ako na to krok za krokom?
Založte si jednoduchý digitálny alebo papierový zápisník a zapisujte:
- Konkrétne výsledky: Nie „úspešne dokončený projekt“, ale „projekt X priniesol 15% nárast aktívnych užívateľov v porovnaní s Q4“.
- Pozitívna spätná väzba: Vložte presné citácie pochvál od kolegov, klientov alebo nadriadených. Ak vám šéf alebo kolega povie, že ste im niečo uľahčili, zapíšte to. (Mimochodom, naučte sa pochvalu prijať bez jej zľahčovania, to je polovičný úspech).
- Prekonané prekážky: Zapíšte, akú ťažkosť ste vyriešili a ako dlho to trvalo. Toto je dôkaz vašej kompetencie, nie šťastia.
Keď na vás nabudúce príde pocit, že „ste len náhoda“, vráťte sa k denníku. Oprite sa o tvrdé dáta namiesto subjektívneho strachu. Zrazu sa z pocitu omylu stáva overiteľná realita.
Čo má spoločné imposter syndróm a vyhorenie?
Mnoho ľudí si tieto dva javy pletie, ale sú to len blízki bratranci. Imposter syndróm je o pochybnostiach o sebe. Vyhorenie je o vyčerpaní z dlhodobého stresu.
Ale v jednom sa posilňujú: ľudia trpiaci imposter syndrómom majú tendencu pracovať ďaleko nad rámec svojich možností, aby „neboli odhalení“. Táto kompenzácia pracovnej doby a neustála kontrola ich postupne dostáva na hranicu vyčerpania, ktorá smeruje k vyhoreniu.
Ak váš pocit „podvodníka“ vedie k nespavosti, silnej úzkosti a neudržateľnému preťažovaniu (napríklad pracujete každý víkend, aj keď nemusíte), je čas zvážiť odbornú pomoc. Pretože ani ten najlepší výkon nemá zmysel, ak vás stojí duševné zdravie.
Imposter syndróm nie je slabosť. Je to skôr vedľajší produkt vysokých ambícií a zodpovednosti. Prvý krok k jeho zvládnutiu je dať mu meno a prestať ho prežívať osamote. Používajte fakty, nie emócie. A ak sa nabudúce prechádzate po Václavskom námestí a pocítite záchvev neistoty, spomeňte si na svoj denník. Je to dôkaz, že si zaslúžite byť tam, kde ste.
A čo vy? Aký najabsurdnejší úspech ste pripísali „čistému šťastiu“?
